Spomienka na nášho Jožka

Obyčajný život, ktorý pre nás znamenal všetko

Dnes sme sa naposledy rozlúčili s človekom, ktorý možno neprepísal učebnice histórie, no nezmazateľne sa zapísal do sŕdc nás všetkých. Jozef Kováč bol mužom, akých na Slovensku stretnete veľa – no pre našu rodinu a priateľov bol tým jediným a nenahraditeľným. Jožkom.

Človek činov, nie veľkých slov Jožko patril ku generácii, ktorá bola zvyknutá viac pracovať ako rozprávať. Celý svoj aktívny život odpracoval v závode, kde si ho kolegovia vážili pre jeho férovosť a ochotu vždy pomôcť. Keď bolo treba potiahnuť zmenu navyše, potiahol. Jeho ruky boli vždy drsné od roboty, no jeho srdce bolo mäkké. Lásku rodine nedokazoval kvetnatými rečami, ale tým, že sa vždy postaral o to, aby nám nič nechýbalo.

Radosti bežných dní Kto Jožka poznal, vie, kde bol najšťastnejší. Jeho kráľovstvom bola záhradka a stará chata, ktorú si roky vlastnoručne prerábal. Víkendy patrili práci okolo domu, no našiel si čas aj na svoje najväčšie vášne:

• Les a hubárčenie: Málokto mal na hríby taký "čuch" ako on. Z lesa sa málokedy vrátil s prázdnym košíkom a jeho sušené dubáky boli pýchou každej našej vianočnej kapustnice.

• Hokej: Keď hrali naši, svet musel počkať. Sedel v obývačke, prežíval každú strelu a vedel poriadne ponadávať na rozhodcu, no rovnako sa úprimne tešiť z každého gólu.

• Kotlíkový guláš a domáca: Žiadna rodinná oslava sa nezaobišla bez jeho slávneho gulášu. Keď ho dovaril, s hrdosťou nalial každému kalíšok svojej odloženej domácej slivovice a s jeho typickým úsmevom povedal: „Na zdravie, rodinka, nech nám slúži.“

Láskavý otec a dedko Pre svoje deti bol prísnym, no spravodlivým otcom. Neskôr sa z neho stal ten najlepší dedko. Nikdy mu nebolo zaťažko opraviť vnúčatám defekt na bicykli, vyrezať im píšťalku alebo ich tajne podplatiť horalkou pred obedom. Bude nám chýbať jeho smiech, jeho niekedy tvrdohlavá povaha, ale predovšetkým pocit istoty, ktorý sme pri ňom mali.

Odišiel potichu, tak, ako aj žil. Zanechal po sebe plno krásnych spomienok, upravenú záhradu a rodinu, ktorá na neho nikdy nezabudne.

Odpočívaj v pokoji, Jožko, milovaný manžel, otec, dedko, krstný, kamarát, spolužiak, sused ... Ďakujeme ti za všetko.